Letné tábory "Prázdniny na Bitlande"

Celé sa to začalo v jeden veterný utorok, presne 9. augusta, príchodom a vybaľovaním všetkých svojich ruksakov a cestovných tašiek v ubytovni v Lúčkach - Potokoch. Niektorí skôr, iní neskôr – nakoniec sme sa všetci úspešne zišli a program sa mohol začať. Rozdelenie do družín, cesta na hrad, kde pristálo UFO s kráľom Pentijakom a jeho vernými poddanými, večera a nakoniec večerný program – autobus (mňam cukríky), v ktorom sa až nehorázne darilo rýchlonohým Lamám a my sme sa celí zmorení pobrali do izieb. Niektorým sa podarilo zaspať, iní však mali ešte dosť energie a tak chata stíchla až okolo tretej nadránom...

Prišli sme, videli sme, zvíťazili sme a vrátili sme sa späť do bežného života. No asi tak skoro nezabudneme na tých pár dní strávených "na palube potápajúceho sa Titanicu"... =o)
Celé sa to začalo poldňovým schádzaním sa na chate Vesel v Donovaloch. Teda, ono to začalo už skôr, ale to sa týka len vedúcich, a komu by už dovolili nazerať do ich súkromia? Konečne sme sa všetci nalodili na palubu a mohol začať obed, vlastne niečo, čo sa na obed dosť podobalo. V podstate to nebolo až také zlé, ale... no veď to poznáte. Po "veľmi chutnom" jedle sme sa všetci s očakávaním pobrali do salónu Titanicu...

O zábavu v tomto tábore sa nám postarali najmä gejzír a Gabo. Najväčšiu záhadu tvoril Julko, ktorý akoby prestal vyvádzať (alebo ho len zatienil Nikolas s tým jeho „Ále prdlajs!“???) a začal sa správať celkom slušne. Niekedy uprostred tábora vypukla krutá melónová vojna. Vedúci sa zhrozili (a s nimi aj poniektorí polovedúci) a aj napriek našim protestom sme voľky-nevoľky museli čistiť lepkavé okná. Na návštevu k nám chodili sršne a iná háveď a to bolo asi jediné, s čím sa nám na konci tábora lúčilo celkom ľahko, aj keď tí, s ktorými sme sa rozlúčili navždy, pravdepodobne smútili aj za sršňami. Hrou na želanie bol Jumanji a tentoraz sa vedúci naozaj blysli. V cieli sme boli ako rezne v trojobale (nahnilé paradajky, múka, kyslé mlieko, blato). Ešteže na druhý deň na jarmoku fungovali súkromné práčovne...

Kráľ Pentijak 1. oficiálne otvára ďalšiu výpravu na Bitland a všetci sa už tešíme, že práve my porazíme toho druhého, či už v druboji, paralympiáde alebo GrandPrix. Slávnostné otvorenie sa všetkým páčilo. Podľa všeobecnej mienky nám varili hrozne (niektorí dokonca podozrievali kuchárky, že nahádzali do polievky zvyšné kúsky párok z raňajok). No i napriek tomu mal tábor veľký úspech. Uzatvárali sa stávky, konal sa prvý Bitjarmok a vyšli prvé noviny BTL. Ani nočná hra nebola na zahodenie, i keď noc bola jasná a mesačná a takmer nikto sa nezľakol, keď naňho vyskočil Peťo v maske opice a zvolal: „Kto si?“ No a pltníkom konečne niekto osprchoval plte...

Tento rok sa konalo historicky prvé Jumanji a dosiahlo neočakávaný úspech. I napriek mokrým zablateným tričkám nám vodopád a Miša s lavórom nezmyli úsmev z tváre. Všetci sme sa zhodli na tom, že najlepšiu pohromu nám pripravili Jitka s Kajom. Veď kto by sa nechcel ohadzovať blatom („Sce mali vidzec, jak Jitka schytala šupu do hlavy!“)? Nechýbali ani divadlá, kde ste mohli nájsť scénky od výmyslu sveta... videli ste už zápasiť Pikachua proti Maxikiksákom? DJ Gabo nám vybavil u Peťa super diskotéky (ak ste nevideli tancovať Gaba a Mira, tak ste prišli o veľa) a nakoniec aj poslednú–rozlúčkovú...

A sme zasa na Bitlande s radostným očakávaním, čo bude nového... a hneď sme spoznali Julka, veď viete - milé slová, žiarivé úsmevy, naoko urazené grimasy, ... Tento tábor mal jedno veľké plus – konečne sme nemuseli bývať pod jednou strechou s vedúcimi. Všetci sme sa tešili na túru po vratkých rebríkoch a aj keď sa niektorí vrátili do tábora skôr, o zábavu sa im postarala naháňačka Jitkinej papuče v potoku. Niektorým veru nahnala obrovský strach nočná hra. Keď nás Terka zobudila a so smrteľne vážnou tvárou vyhlásila, že vybuchla jadrová elektráreň, nebolo nám teda všetko jedno. Nakoniec si to v tmavej noci odniesol iba Lukášov nos. Mnoho táborníkov zostalo uväznených v zradných žalároch Pevnosti Bityard a tí, čo sa prebojovali až dokonca, neváhali a brali šišiek, čo sa im do náruče zmestilo. GrandPrix sa nezaobišla bez frflania, veď komu sa už len chce počítať paličky na moste a zháňať v dedine kaviár...

Opäť zápolenie medzi družinami, tvrdé boje v prehadzovanej, basketbale a vybíjanej, klasická paralympiáda s novopečenou hymnou („To je fakt kruté, Peťo.“): „...každý z nás je hendik ale aj športovec!“ Na výlet do džungle sa všetci tešili. Z džungle sme sa ledva doplazili. Museli sme si dávať pozor na nenásytných tvorov, ako je napr. mucha cé-cé (že, Jitka ?). Ešteže sa Terka rozumie do tajov zdravotníctva. Úmorná túra na Minčol, nočná hra, výlet na Rožkovanské jazerá („Fuj, kto šliapol tomu hadovi na hlavu?“ „Šak on žere žabu!“ „Rýchlo daj sem kamene! Ukameňovať ho, tyrana!“) a nakoniec GrandPrix s prekvapením od odhodlaných Posledných Zajacov. Tým sa podarilo z dediny priviezť traktor...

Zase ďalšie nudné prázdniny? To teda nie. Prvý raz sme ich mohli prežiť na Bitlande a kto dostal pozvánku, ten neodmietol. Veď kto by nechcel zarábať biláre, spriateliť sa s bitkami, šoférovať ponorky, čistiť zuby drakovi, alebo odhryznúť čo najviac kukurice a zahryznúť do chutnej špajdle na nočnej hre, ...? Bitland je krajina s mnohými možnosťami a spoznali to hneď aj prví táborníci. Napätie medzi družinami vrcholí, všetci sa snažia ešte zarobiť zopár bodíkov na rozcvičkách a aj keď sa to nepodarí, nezúfajú. Veď aj štvrté miesto je lepšie ako nič... ako hovorí Gabo: „Nie je dôležité zúčastniť sa, ale vyhrať!“ ...